Dňa 23. apríla 2026 poslanci parlamentu neposunuli vládnu novelu katastrálneho zákona do druhého čítania. Hlasovanie, pri ktorom návrh získal len 73 hlasov zo 146 prítomných, fakticky zastavilo jednu z najdiskutovanejších legislatívnych zmien posledných rokov.
Neschválenie novely katastrálneho zákona v parlamente bolo výsledkom súhry viacerých politických a spoločenských faktorov. Hoci ju vláda prezentovala ako nevyhnutnú modernizáciu, kľúčové príčiny jej odmietnutia možno zhrnúť do troch hlavných bodov:
1. Ohrozenie transparentnosti a verejnej kontroly
Najsilnejším argumentom kritikov bola obava zo straty možnosti odhaľovať majetkové pomery politikov a verejných funkcionárov.
- Koniec anonymity: Povinná autentifikácia (prihlasovanie cez eID) by vytvorila „digitálnu stopu“ o každom, kto si prezerá listy vlastníctva. Podľa opozície a mimovládok by to mohlo viesť k zastrašovaniu novinárov a aktivistov.
- Kritické zoznamy: Existovala obava, že štát by mohol monitorovať, kto sa zaujíma o konkrétne nehnuteľnosti, čo by sťažilo prácu investigatívcom.
2. Odmietnutie nových poplatkov
Novela počítala so zrušením bezplatných informatívnych výpisov z listov vlastníctva, ktoré si dnes ľudia bežne sťahujú z portálov ako ESKN.
- Spoplatnenie: Návrh zavádzal poplatok vo výške 6 eur za každý elektronický výpis.
- Dopad na občanov a odborníkov: Slovenská advokátska komora aj realitná verejnosť namietali, že toto opatrenie predraží právne služby a skomplikuje bežnú kontrolu vlastníctva pred podvodmi.
3. Rozkol v koalícii
Konečný verdikt v pléne NR SR prinieslo samotné hlasovanie, v ktorom vládny návrh nezískal potrebnú väčšinu.
- Chýbajúce hlasy: Za návrh hlasovalo len 73 poslancov, pričom k schváleniu bolo potrebných aspoň 76 hlasov.
- Zdržanie sa SNS: Rozhodujúcim momentom bolo, že sa pri hlasovaní zdržalo viacero poslancov koaličnej SNS, čo spôsobilo, že vládny tábor nebol jednotný.
Čo prinesie neschválenie do praxe?
Pre odbornú verejnosť a naše členské firmy to znamená, že doterajší status quo zostáva zachovaný, no zároveň zostávajú visieť vo vzduchu otázky o budúcej modernizácii katastra.
Neschválenie novely znamená, že sa nateraz odkladajú viaceré zásadné procesné zmeny, ktoré mali podľa Úradu geodézie, kartografie a katastra SR nadobudnúť účinnosť už v júli 2026:
- Zachovanie anonymity: Používatelia budú môcť naďalej prehliadať katastrálne portály bez nutnosti povinnej autentifikácie cez eID (čipový občiansky preukaz).
- Bezplatné elektronické výpisy: Plánované spoplatnenie elektronických výpisov z listov vlastníctva (pôvodne navrhované v sume 6 eur) sa nerealizuje.
- Staré procesy vkladov: Zjednodušenie listinných podaní a zrušenie „oznámenia o návrhu na vklad“ nateraz neprebehne.
Čo zostáva v platnosti?
Nateraz sa v praxi nič nemení a odborná verejnosť sa musí riadiť doterajšou úpravou (Zákon č. 162/1995 Z. z.):
- Bezplatné prezeranie: Údaje na katasterportáli a v aplikácii ESKN zostávajú prístupné verejnosti bez poplatku a bez nutnosti prihlasovania cez eID.
- Lehoty vkladov: Štandardná lehota na rozhodnutie o vklade zostáva 30 dní (resp. 15 dní pri zrýchlenom vklade), pričom sa nebudú zavádzať žiadne automatizované procesy zrýchlenia.
- Geometrické plány: Geodeti pokračujú v doterajšom systéme overovania a odovzdávania podkladov bez zmien v elektronickej komunikácii, ktoré novela predpokladala.
Vyhliadky pre odbornú obec
Neschválenie vytvorilo priestor na diskusiu, ktorú žiadali zamestnávateľské zväzy aj komory:
- Nová verzia novely: Ministerstvo alebo predkladatelia majú teraz pol roka na to, aby do nového návrhu zapracovali pripomienky odbornej obce (napr. ohľadom spoplatnenia dát či rozsahu prístupových práv geodetov).
- Digitalizácia v útlme: Očakávaný prechod na „Kataster 2.0“ sa spomalí, čo pre IT firmy dodávajúce riešenia pre štát aj súkromný sektor znamená odklad plánovaných projektov.
Zastavenie novely nateraz chráni súčasnú mieru otvorenosti dát, no zároveň predlžuje stav, v ktorom je kataster vnímaný ako administratívne preťažený systém s potrebou hlbokej modernizácie.
