Slovenské firmy čaká 15. septembra legislatívny rébus, keďže vláda tento deň zrušila ako deň pracovného pokoja, no v Zákonníku práce ho zabudla vymazať zo zoznamu sviatkov. Výsledkom je, že hoci sa ide do práce, zamestnávatelia sú povinní vyplatiť zamestnancom 100 % príplatok k mzde.

---

Ako vznikol tento legislatívny chaos?

Štát hľadal v rámci konsolidačného balíčka spôsoby, ako zvýšiť výkon ekonomiky a naplniť štátnu kasu (podľa odhadov malo ísť o približne 200 miliónov eur). Rozhodol sa preto zrušiť dva štátne sviatky ako dni pracovného pokoja – 8. máj a 15. september.

Kde nastala chyba?
Zákonodarcovia zmenili zákon o štátnych sviatkoch, no neupravili adekvátne Zákonník práce v oblasti odmeňovania. Dni 8. máj a 15. september 2026 tak prestali byť dňami pracovného pokoja, čo znamená, že zamestnávateľ môže zamestnancom nariadiť bežnú pracovnú zmenu bez obmedzení. Keďže však v Zákonníku práce status „sviatku“ zostal, automaticky sa na ne vzťahuje povinnosť mzdového zvýhodnenia. Ministerstvo práce ani Národný inšpektorát práce nedokázali situáciu do septembra legislatívne opraviť a vydávajú len usmernenia.

Ako budú firmy fungovať a ako riešiť personálnu agendu?

Pretože ide o bežný pracovný deň, manažéri a mzdové účtovníčky musia postupovať podľa nasledujúcich pravidiel:

1. Príplatky za prácu vo sviatok

• Nárok: Každý zamestnanec, ktorý 15. septembra 2026 nastúpi na svoju riadnu zmenu, má okrem štandardnej mzdy nárok na príplatok vo výške najmenej 100 % svojho priemerného zárobku.
• Dohodári: Pri práci na dohody mimo pracovného pomeru patrí zamestnancovi za každú hodinu práce príplatok najmenej vo výške minimálnej mzdy za hodinu.

2. Náhradné voľno

• Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok.
• V takom prípade zamestnanec dostane za hodinu práce hodinu voľna, no stráca nárok na 100 % príplatok. Voľno je platené vo výške jeho priemerného zárobku.

3. Čerpanie dovolenky

• Zamestnanec môže požiadať o dovolenku rovnako ako v akýkoľvek iný pracovný deň.
• Pozor na hromadnú dovolenku: Zamestnávateľ nemôže na tento konkrétny deň len tak jednostranne nariadiť hromadné čerpanie dovolenky celému pracovisku. Podľa Zákonníka práce musí byť hromadné čerpanie oznámené najmenej 14 dní vopred a vyžaduje si súhlas zástupcov zamestnancov.
• Odpočítanie dňa: Ak zamestnanec 15. septembra dovolenku čerpá, odpočíta sa mu z ročného nároku 1 deň, pretože ide o jeho obvyklý pracovný deň (neplatí tu výnimka, kedy sa sviatok do dovolenky nezapočítava).

4. Návšteva lekára (P-čko) a sprevádzanie rodinného príslušníka

• Keďže ide o štandardný pracovný deň, zamestnanci majú plné právo využiť prekážky v práci na strane zamestnanca.
• Ak zamestnanec prinesie potvrdenie o vyšetrení u lekára (tzv. P-čko) alebo o sprevádzaní rodinného príslušníka, zamestnávateľ mu musí poskytnúť voľno s náhradou mzdy.
• Dôležité pre payroll: Za hodiny strávené u lekára zamestnanec dostane náhradu mzdy, ale nemá za tieto hodiny nárok na 100 % sviatočný príplatok (príplatok patrí len za reálne odpracovaný čas).

Plusy a mínusy pre firmy a zamestnancov

Toto hybridné nastavenie dňa má výrazne odlišný dopad na obe strany pracovnoprávneho vzťahu.

Subjekt	👍 Plusy	👎 Mínusy
Firmy / Zamestnávatelia	• Prevádzky, obchody a výroba nemusia prerušovať činnosť. • Nie sú obmedzení zákazom maloobchodného predaja. • Nemusia zložito vyhodnocovať výnimky pre nariadenie práce.	• Extrémne finančné zaťaženie (platenie 100 % príplatkov za plnú zmenu všetkým pracovníkom). • Vyššie riziko zvýšenej absencie (zvýšený tlak na čerpanie P-čok a dovoleniek). • Komplikované plánovanie kapacít a neistota.
Zamestnanci	• Výrazne vyšší zárobok (v podstate "dvojitý plat" za bežný pracovný deň). • Možnosť flexibilne sa dohodnúť na náhradnom voľne na inokedy.	• Strata garantovaného dňa voľna na oddych či rodinu. • Potenciálny logistický problém, ak školy/škôlky udelia riaditeľské voľno a rodič musí ísť do práce.

Sviatok 15. septembra prináša zamestnancom zárobky, no pre firmy predstavuje finančnú záťaž a mzdový chaos. Situáciu je možné optimalizovať ponúknutím náhradného voľna namiesto príplatkov, prepočítaním rentability prevádzky, plánovaním dovoleniek alebo včasnou komunikáciou s tímom.

Jednou z najsledovanejších tém dnešného (24.8.2026) rokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR (HSR SR) bola výška minimálnej mzdy na rok 2027. Sociálni partneri sa ani tentoraz nedokázali dohodnúť na spoločnom návrhu, a preto sa uplatní zákonný automat, ktorý od budúceho roka zvýši minimálnu mzdu na 972 eur mesačne.

---

Rokovanie tripartity potvrdilo, že otázka odmeňovania zostáva jednou z najcitlivejších tém sociálneho dialógu. Kým odborové organizácie dlhodobo zdôrazňujú potrebu rastu miezd a ochrany životnej úrovne zamestnancov, zamestnávatelia upozorňujú na zvyšujúce sa náklady práce, slabší ekonomický rast a potrebu zachovať konkurencieschopnosť slovenských podnikov.

Dohoda nebola, rozhodne automat

Podľa platnej legislatívy majú zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov možnosť dohodnúť sa na výške minimálnej mzdy najneskôr do konca augusta. Ak k dohode nedôjde, nastupuje automatický mechanizmus naviazaný na priemernú mzdu v hospodárstve. Na dnešnom zasadnutí HSR SR k dohode neprišlo, preto sa minimálna mzda určí vo výške 60 % priemernej nominálnej mzdy spred dvoch rokov.  

Keďže priemerná mzda na Slovensku v roku 2025 dosiahla 1 620 eur, od 1. januára 2027 bude mesačná minimálna mzda predstavovať 972 eur.

Ide zároveň o prvé roky fungovania systému, v ktorom je automat nastavený na úroveň 60 % priemernej mzdy. Predchádzajúca legislatíva počítala s podielom 57 %, čo znamená rýchlejší rast minimálnej mzdy v porovnaní s minulosťou.

Významný signál pre zamestnávateľov

Pre zamestnávateľov predstavuje rozhodnutie ďalší nárast personálnych nákladov. Nejde pritom iba o samotnú minimálnu mzdu. Zvýšenie sa premieta aj do:

• príplatkov za prácu v noci, cez víkendy a sviatky,
• minimálnych mzdových nárokov podľa stupňov náročnosti práce,
• odvodových povinností,
• celkových nákladov práce v odvetviach s vysokým podielom nízkopríjmových pracovných miest.

Najväčší dopad možno očakávať v službách, priemysle, komunálnych službách, logistike, poľnohospodárstve a v ďalších sektoroch, kde významnú časť pracovných pozícií tvoria zamestnanci odmeňovaní na úrovni minimálnej mzdy alebo tesne nad ňou.

Pre mnohé podniky bude preto rok 2027 znamenať potrebu prehodnotiť mzdové rozpočty, cenovú politiku aj personálne plánovanie.

Ďalšie kľúčové témy rokovania HSR SR

Hoci pozornosť verejnosti sa sústredila najmä na rast minimálnej mzdy, augustová tripartita otvorila aj ďalšie významné témy. Novely zákonov v oblasti zamestnanosti, daní, energetiky, účtovníctva či podnikateľského prostredia naznačujú, že slovenských zamestnávateľov čaká v nasledujúcom období viacero legislatívnych zmien, ktoré budú vyžadovať dôkladnú prípravu a zvýšenú pozornosť pri plánovaní podnikateľských aktivít. Ide napr. o:

Zákon o službách zamestnanosti Tripartita prerokovala novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorá sa dotýka fungovania trhu práce a nástrojov podpory zamestnanosti. Pre zamestnávateľov ide o dôležitú oblasť najmä z pohľadu dostupnosti pracovnej sily a možností podpory pri zamestnávaní vybraných skupín uchádzačov o prácu.

Zmeny v DPH Medzi prerokovanými materiálmi bola aj novela zákona o dani z pridanej hodnoty. Hoci konkrétne parametre návrhu budú predmetom ďalšieho legislatívneho procesu, firmy by mali tejto téme venovať zvýšenú pozornosť vzhľadom na možné dopady na administratívu a daňové procesy.

Novela Obchodného zákonníka HSR sa zaoberala aj návrhom zmien Obchodného zákonníka. Ide o jednu z najvýznamnejších podnikateľských tém rokovania, keďže úpravy obchodného práva môžu ovplyvniť fungovanie spoločností, vzťahy medzi spoločníkmi či povinnosti štatutárnych orgánov.

Energetika a energetická efektívnosť Významnú časť programu tvorili návrhy zákonov v oblasti energetiky vrátane nového zákona o energetickej efektívnosti. V čase rastúcich nákladov na energie ide o tému, ktorá môže mať zásadný význam pre konkurencieschopnosť slovenských podnikov a ich investičné rozhodnutia.

Účtovníctvo a audit Prerokovaná bola tiež novela zákona o účtovníctve a zákona o štatutárnom audite. Z pohľadu zamestnávateľov ide o dôležitú oblasť súvisiacu s finančným reportovaním, transparentnosťou a plnením regulačných požiadaviek.

Pre zamestnávateľov bude kľúčové včas sa pripraviť nielen na rast mzdových nákladov, ale aj na ďalšie pripravované zmeny, ktoré môžu ovplyvniť ich administratívne povinnosti, náklady na podnikanie a konkurencieschopnosť. Augustová tripartita tak opäť potvrdila, že sociálny dialóg zostáva dôležitým nástrojom pri formovaní podmienok pre slovenský trh práce a podnikateľské prostredie

Celý záznam tlačovej konferencie si môžte pozrieť tu: https://fb.watch/JcufhLwN8y/

Letné horúčavy s teplotami presahujúcimi 30 °C predstavujú pre zamestnancov vážnu fyzickú záťaž. Vysoké teploty znižujú pozornosť, zvyšujú únavu a môžu viesť k vážnym kolapsom. Slovenská legislatíva (Zákonník práce a vyhláška MŽP SR č. 99/2016 Z. z.) preto zamestnávateľom ukladá jasné povinnosti na ochranu zdravia pracovníkov.

---

1. Zabezpečenie pitného režimu

• Povinnosť: Zamestnávateľ musí na vlastné náklady poskytnúť zamestnancom dostatok pitnej vody priamo na pracovisku.
• Množstvo: Voda musí byť dostupná v dostatočnom objeme počas celej pracovnej zmeny.
• Teplota a kvalita: Nápoje musia byť zdravotne nezávadné, pričom sa odporúča mierne chladená voda (cca 12 až 15 °C). Pri extrémnej záťaži (napr. ťažká fyzická práca alebo teploty nad tridsiatkou) sa odporúčajú aj minerálne vody na prácu s vysokým výdajom potu.

2. Úprava pracovného času a organizácie práce

• Posun zmien: Odborníci čoraz viac odporúčajú presunúť začiatok pracovnej zmeny na skoré ranné hodiny, kedy sú teploty vzduchu v interiéri aj exteriéri najnižšie.
• Zavedenie prestávok: Zamestnanci majú nárok na mimoriadne prestávky v práci. Tieto prestávky sa započítavajú do pracovného času.
• Rotácia pracovníkov: Na rizikových miestach (napr. na priamom slnku alebo pri strojoch produkujúcich teplo) je vhodné striedať zamestnancov v kratších časových intervaloch.

3. Technické a stavebné opatrenia

Ak nie je možné teplotu na pracovisku znížiť prirodzene, zamestnávateľ musí využiť dostupné technické prostriedky:

• Tienenie: Inštalácia žalúzií, roliet alebo reflexných fólií na okná, ktoré zabraňujú priamemu prenikaniu slnečných lúčov.
• Ventilácia a klimatizácia: Zabezpečenie funkčného vetrania. Pri používaní klimatizácie je nutné dbať na to, aby rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou teplotou nebol príliš vysoký (odporúča sa rozdiel maximálne 5 až 7 °C), inak hrozia teplotné šoky.

4. Režim pre prácu v exteriéri

Pri stavebných, poľnohospodárskych či geodetických prácach vonku sú riziká ešte vyššie. Zamestnávateľ by mal:

• Umožniť zamestnancom tráviť prestávky v tieni alebo v chladených priestoroch.
• Poskytnúť vhodné osobné ochranné pracovné prostriedky (pokrývky hlavy, ochranné krémy s UV filtrom, ľahký a vzdušný pracovný odev).

Kto vykonáva kontrolu a aké hrozia sankcie?

• Inšpektorát práce – kontroluje dodržiavanie Zákonníka práce a predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
• Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ)– zameriava sa na ochranu zdravia a dodržiavanie limitov pre tepelno-vlhkostnú záťaž na pracoviskách.

Pokuty od Inšpektorátu práce sa bežne pohybujú od 100 € do 100 000 € v závislosti od závažnosti porušenia. Ak dôjde k vážnemu ohrozeniu zdravia, minimálna sadzba začína na 5 000 €.

RÚVZ za porušenie povinností na úseku ochrany zdravia pri práci môže zamestnávateľom uložiť pokutu od 150 € až do 20 000 €.

Inšpektor môže udeliť vedúcim zamestnancom (manažérom), ktorí zanedbali svoje povinnosti, poriadkovú pokutu až do výšky štvornásobku ich priemerného mesačného zárobku.

Ako prebieha kontrola v praxi?

Kontroly prebiehajú primárne v letných mesiacoch (jún až august), a to buď plánovane, alebo okamžite na základe anonymného podnetu od zamestnancov.

Inšpektorát práce a RÚVZ organizujú počas najhorúcejších mesiacov mimoriadne kontrolné akcie zamerané na stavebníctvo, poľnohospodárstvo, výrobné haly a e-shopy.

Ak zamestnanec podá (aj anonymný) podnet na príslušnú hygienu alebo inšpektorát, že na pracovisku kolabujú ľudia a chýba voda, úrady vyrážajú na kontrolu neohlásene a okamžite.

1. Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ)

Dohľad nad teplotou na pracovisku a mikroklímou patrí prioritne pod nich.

• Meranie reality: Hygienici používajú špeciálne kalibrované prístroje (guľové teplomery), ktorými merajú nielen teplotu vzduchu, ale aj vlhkosť a rýchlosť prúdenia vzduchu na konkrétnych pracovných miestach.
• Fyzická kontrola pitného režimu: Skúmajú, či je voda reálne dostupná (napr. kontrolujú automaty na vodu, kuchynky) a či jej teplota a kvalita zodpovedá normám (voda nesmie byť ľadová).
• Posúdenie záťaže: Preverujú interný dokument firmy – tzv. „Posúdenie rizika záťaže teplom“, kde musí mať zamestnávateľ jasne stanovené, čo robí, ak teploty stúpnu.

2. Inšpektorát práce

Zameriava sa na dodržiavanie legislatívnych postupov a organizáciu práce.

• Kontrola dokumentácie: Inšpektori vyžadujú evidenciu pracovného času. Kontrolujú, či zamestnávateľ reálne skrátil pracovnú dobu alebo posunul začiatok zmeny na ráno, ak to deklaroval.
• Preverovanie prestávok: Zisťujú, či zamestnanci dostávajú mimoriadne prestávky na ochladenie a či sú tieto prestávky riadne započítané do pracovného času (nesmú im kvôli tomu krátiť mzdu).
• Rozhovory na mieste: Inšpektori sa často priamo na pracovisku pýtajú zamestnancov, či majú k opatreniam reálny prístup, alebo sú len „na papieri“.

Pozrite si rozhovor na túto tému s prezidentom AZZZ SR Rastislavom Machunkom v reportáži Hlavných správ TA3 (reportáž je od 05:20sek): https://www.ta3.com/relacia/1063563/hlavne-spravy-z-30-jula

Od 31. júla 2026 sú zamestnávatelia povinní mať zavedené štruktúry odmeňovania podľa zákona o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Nová legislatíva posilňuje práva zamestnancov, zvyšuje transparentnosť pri odmeňovaní a zavádza mechanizmy na odstraňovanie neodôvodnených rozdielov v odmenách.

---

Nový zákon o rovnakom odmeňovaní prináša zamestnancom právo otvorenne hovoriť o platoch a získať údaje o mzdách na podobných pozíciách, čo má zaručiť rodovú rovnosť. Zamestnávatelia sú povinní uvádzať plat v inzerátoch, zrušiť doložky o mlčanlivosti o mzde a nastaviť objektívne platové štruktúry. Bližšie informácie o zmenách nájdete v oficiálnej sprievodnej dokumentácii k zákonu.

Dodržiavanie zákona o rovnakom odmeňovaní kontroluje predovšetkým Národný inšpektorát práce  spolu s príslušnými krajskými inšpektorátmi práce, pričom dôležitú rolu zohrávajú aj samotní zamestnanci, odbory a súdy. Pri zistení porušenia pravidiel hrozia firmám prísne finančné aj reputačné sankcie až do výšky 100 000 eur.

Bližšie informácie o zákone o rovnakom odmeňovaní a vzniknutých zmenách nájdete v nasledovných dokumentoch :

Kompletné znenie zákona o rovnakom odmeňovaní (Zákon č. 76/2026 Z. z.)

Metodika vydaná Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Praktický návod (analytický nástroj) na zavedenie nových pravidiel

Celý záznam tlačovej besedy z 3.8.2026 si môžte pozrieť tu

Minimálna mzda v roku 2027 stúpne na 972 eur, čo predstavuje medziročný nárast o 57 eur v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Tento nárast priamo ovplyvní mzdové náklady firiem, výšku povinných príplatkov za prácu v neštandardnom čase aj peňaženky nízkopríjmových zamestnancov na celom Slovensku.

---

• Kedy a ako sa zmení minimálna mzda?

Zvýšenie minimálnej mzdy nadobudne účinnosť 1. januára 2027. Výsledná suma sa odvíja od legislatívneho automatu, ktorý Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR určilo ako 60 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR spred dvoch rokov (teda za rok 2025, kedy dosiahla 1 620 eur).

Mesačná minimálna mzda: 972 € (nárast z 915 €).

Hodinová minimálna mzda: 5,586 € (pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase)

• Ako prebiehali rokovania a prečo rozhodol automat?

Oficiálne rokovania sociálnych partnerov z júla 2026 sa skončili bez vzájomnej dohody. Keďže zástupcovia zamestnávateľov a odborári nenašli spoločnú reč, proces sa presúva na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady SR (tripartity), ktorá zasadne do 31. augusta. Ak sa kompromis nenájde ani tam, zmena sa definitívne uskutoční na základe zákonného automatu so sumou 972 eur. K ďalšiemu navýšeniu potom dôjde opäť k 1. januáru nasledujúceho roka.

Odborári argumentovali, že nárast minimálnej mzdy je nevyhnutný na pokrytie stúpajúcich životných nákladov a zachovanie kúpyschopnosti ľudí. Vyšší príjem navyše motivuje pracovníkov zostať na Slovensku a spravodlivo odzrkadľuje rast ich produktivity.

Zamestnávatelia však upozornili na riziká, že skokové zvýšenie miezd a príplatkov bez väzby na reálny výkon firiem ohrozuje ich konkurencieschopnosť. Podniky v slabších regiónoch budú nútené premietnuť tieto náklady do cien služieb alebo pristúpiť k prepúšťaniu.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) v júli 2026 potvrdila, že rokovania o minimálnej mzde na rok 2027 zatiaľ dohodu nepriniesli. Podľa ich oficiálneho stanoviska minimálna mzda v posledných rokoch rastie rýchlejšie ako produktivita práce. To podľa AZZZ SR neúmerne zvyšuje celkové náklady firiem a vytvára obrovský tlak na konkurencieschopnosť slovenských podnikov na trhu.

• Vplyv na stupne náročnosti práce (Minimálne mzdové nároky)

Zamestnávatelia musia prispôsobiť hrubé mzdy zamestnancov podľa priradeného stupňa náročnosti práce. Výpočet pre rok 2027 využíva model plošného navyšovania o sumu rastu minimálnej mzdy (+57 €):

• Vplyv na stupne náročnosti práce (Minimálne mzdové nároky)

Zamestnávatelia musia prispôsobiť hrubé mzdy zamestnancov podľa priradeného stupňa náročnosti práce. Výpočet pre rok 2027 využíva model plošného navyšovania o sumu rastu minimálnej mzdy (+57 €):

Stupeň náročnosti	Charakteristika práce	Minimálny mzdový nárok (2027)
1. stupeň	Pomocné, manipulačné alebo prípravné práce	972 €
2. stupeň	Rutinné odborné práce, administratíva	1 088 €
3. stupeň	Samostatné odborné alebo menej zložité tvorivé práce	1 204 €
4. stupeň	Zvýšená zodpovednosť, manažment, komplexné odborné práce	1 320 €
5. stupeň	Špecializované koncepčné a manažérske činnosti	1 436 €
6. stupeň	Mimoriadne náročné tvorivé, strategické a riadiace úlohy	1 552 €

• Príplatky za prácu v neštandardnom čase

Rast minimálnej mzdy automaticky posúva nahor aj sadzby zákonných príplatkov:

Príplatok za prácu v sobotu: 50 % z minimálnej hodinovej mzdy.

Príplatok za prácu v nedeľu: 100 % z minimálnej hodinovej mzdy.

Príplatok za nočnú prácu: 40 % z minimálnej hodinovej mzdy pri nerizikovom povolaní.

• Diéty, stravné a príspevky zamestnávateľa: Pozor na odlišný mechanizmus!

Na rozdiel od príplatkov, diéty a finančný príspevok na stravovanie nie sú naviazané na minimálnu mzdu. Od 1. januára 2027 sa preto automaticky nemenia. Ich výška závisí výhradne od indexu cien jedál v reštauračnom stravovaní a mení sa v priebehu roka, ak tento index vzrastie o viac ako 5 %.

Pokiaľ Ministerstvo práce (MPSVR SR) nevydá nové Opatrenie na základe inflácie, zostávajú v platnosti doterajšie hodnoty stanovené z predchádzajúceho obdobia:

Tuzemské pracovné cesty (diéty):

Časové pásmo 5 až 12 hodín: 9,30 €

Časové pásmo 12 až 18 hodín: 13,80 €

Časové pásmo nad 18 hodín: 20,60 €

• Stravovanie zamestnancov (Finančný príspevok a gastrolístky):

Minimálna hodnota gastrolístka: Musí tvoriť aspoň 75 % zo stravného pre pásmo 5 – 12 hodín, čo predstavuje 6,98 €.

Maximálny daňový príspevok zamestnávateľa: Dosahuje 55 % zo sumy stravného pre prvé časové pásmo, teda 5,12 € na jednu pracovnú zmenu.

Prezident AZZZ SR Rastislav Machunka v reportáži v Rádiu Regina zdôraznil, že umelá inteligencia bude automatizovať rutinné činnosti, čo umožní ľuďom sústrediť sa na úlohy s vyššou pridanou hodnotou. Dôraz sa presunie na kreativitu a kritické myslenie, pričom schopnosť pracovať s AI sa stáva štandardnou požiadavkou.

---

Celú reportáž s Rastislavom Machunkom o tom, že schopnosť pracovať s umelou inteligenciou sa postupne stáva bežnou súčasťou požiadaviek zamestnávateľov naprieč viacerými odvetviami, nielen v IT, si môžte vypočuť tu:

Žurnál Rádia Regina o 17.00 - Rozhlasový archív STVR

Slovenské múzeum máp v Kynceľovej pri Banskej Bystrici predstavuje unikátne interaktívne zážitkové centrum zamerané na kartografiu a geografiu. Návštevníci môžu prostredníctvom moderných technológií, ako je pieskový model s rozšírenou realitou či letecký simulátor, spoznávať tvorbu máp a históriu kartografie.

---

Múzeum bolo slávnostné otvorené v roku 2018 a je určené všetkým nadšencom máp, kartografie, geografie. Od toho času sa múzeum venuje každému návštevníkovi pomocou stálej, ale aj tematických výstav, ktoré sa obmieňajú v pravidelnom intervale.

Aktuálne Slovenské múzeum máp disponuje výstavou Staré mapy stolíc a žúp z územia Slovenska. Výstava návštevníkom približuje vývoj územnosprávneho členenia Slovenska prostredníctvom historickej kartografie. Výstava ponúka jedinečný pohľad na mapy, ktoré vznikali v priebehu 18. až začiatku 20. storočia a odrážajú politické, správne aj kultúrne zmeny územia Slovenska. Predstavené exponáty zahŕňajú originálne mapy i kvalitné reprodukcie stolíc a žúp, ktoré boli základnými správnymi jednotkami v období Uhorského kráľovstva. Návštevníci môžu sledovať, ako sa menili hranice, názvy a grafické spracovanie máp, ako aj to, akým spôsobom kartografi zachytávali krajinu, sídla, riečnu sieť či komunikačné trasy. Osobitnú pozornosť výstava venuje dielam významných slovenských a uhorských kartografov, akými boli Ján Lipský, Samuel Mikovíni, Ignác Háček, Manó Kogutowicz, Demeter Görög, Pál Gönczy či Ján Matej Korabinský, ktorých tvorba výrazne ovplyvnila poznanie a zobrazovanie územia dnešného Slovenska.

Múzeum predstavuje svojim návštevníkom nielen bohatú minulosť a výnimočnú súčasnosť kartografie na slovenskom území, ale aj tradičné i moderné postupy a technológie, ktorými sa mapy vytvárajú.

Jedinečnosť múzea spočíva nielen v obsahu jeho expozície, ale aj v jej forme. Bolo založené na princípoch svetového trendu obohacovania zážitkov pre návštevníkov cez interaktivitu, výdobytky špičkových technológií a moderné princípy vzdelávania.

Je prvým miestom na Slovensku, kde sa môžete stretnúť s tzv. Pieskovým modelom krajiny s rozšírenou realitou, ktorý je zážitkovou vzdelávacou pomôckou, využívajúcou najmodernejšie digitálne technológie. Slovensko bolo jediným štátom Vyšehradskej štvorky a jedným z posledných v Európe, ktorý nemal na svojom území túto modernú vyučovaciu technológiu.

Slovenské múzeum máp v Kynceľovej prináša pre všetkých milovníkov letectva a lietania aj možnosť zalietať si na leteckom simulátore. Výhodné zakúpenie poukážky na letecký simulátor ponúkne návštevníkom ponúkne jedinečný pohľad na krajinu z vtáčej perspektívy.

Slovenské múzeum máp je napriek svojim neveľkým fyzickým rozmerom inštitúciou nadregionálneho významu, popularizačno-vzdelávacou aj kultúrno-technickou atrakciou, ojedinelou nielen v slovenskom meradle, ale aj v celej oblasti strednej Európy.

Viac informácií, ako aj množstvo zaujímavých článkov z oblasti geografie a kartografie nájdete na stránke Slovenského múzea máp - https://www.muzeummap.sk

Od 7. júna 2026 vstúpil do platnosti nový zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien. Zamestnávateľom prináša prísne pravidlá týkajúce sa mzdovej transparentnosti, povinné nediskriminačné systémy odmeňovania a sprístupnenie platových kritérií uchádzačom.

---

• Transparentnosť pri nábore a zákaz otázok na predošlú mzdu - Po novom musia zamestnávatelia informovať uchádzačov o nástupnom plate alebo platovom rozpätí ešte pred pohovorom. Tieto informácie môžu byť uvedené priamo v pracovnom inzeráte alebo poskytnuté iným vhodným spôsobom.
• Zákaz predošlých platov - Zamestnávatelia nesmú od uchádzačov vyžadovať informácie o ich mzdách v predchádzajúcich zamestnaniach.
• Zavedenie objektívnych štruktúr odmeňovania - Všetky firmy bez ohľadu na počet zamestnancov musia mať do 31. júla 2026 vypracovanú štruktúru odmeňovania postavenú na rodovo neutrálnych a objektívnych kritériách. Kritérium určovania odmeny nesmie byť založené na pohlaví. Pri hodnotení práce sa zohľadňuje:
  • Odbornosť a namáhavosť
  • Zodpovednosť a zložitosť práce
  • Pracovné podmienky
  • Mäkké zručnosti (napr. sociálne a komunikačné schopnosti)

• Zverejnenie kritérií pre zamestnancov - Zamestnávatelia sú povinní všetkým zamestnancom sprístupniť kritériá, na základe ktorých sa určuje ich odmena a úroveň odmeňovania. Taktiež musia informovať o podmienkach pre zvyšovanie mzdy (táto konkrétna povinnosť o zvyšovaní miezd sa nevzťahuje na firmy s menej ako 50 zamestnancami). Všetky tieto informácie musia byť ľahko dostupné napríklad na firemnom intranete alebo na informačnej tabuli.

• Rodovo neutrálna inzercia - Pri uverejňovaní ponúk práce musia zamestnávatelia používať výlučne rodovo neutrálne názvy pracovných pozícií.

• Monitorovanie mzdových rozdielov a reportovanie - Organizácie sú povinné monitorovať a porovnávať mzdové rozdiely medzi mužmi a ženami. V prípade, že priemerný rozdiel v odmeňovaní medzi mužmi a ženami v určitej kategórii presiahne 5 % a nie je možné ho odôvodniť objektívnymi, rodovo neutrálnymi faktormi, zamestnávateľ je povinný takýto stav napraviť. Mikrofirmy (firmy s menej ako 100 zamestnancami) sú nateraz oslobodené od povinnosti vypracovávať a posielať oficiálne mzdové reporty štátu. (Musia však stále dodržiavať pravidlá férového odmeňovania a transparentnosti pri nábore popísané v bode 1).

• Obrátené dôkazné bremeno - Ak zamestnanec podá sťažnosť na rodovú diskrimináciu v odmeňovaní, dôkazné bremeno leží na zamestnávateľovi. To znamená, že firma bude musieť preukázať, že k porušeniu zásady rovnakého odmeňovania nedošlo. Za nedodržanie týchto zákonných povinností hrozia zamestnávateľom nemalé finančné sankcie.

Aké postihy hrozia firmám do 100 zamestnancov za porušenie pracovnoprávnych predpisov v oblasti rovnakého odmeňovania a mzdovej transparentnosti?

• Pokuty od Inšpektorátu práce:
  • Všeobecná pokuta za porušenie zákona: Od 4 000 € až do 100 000 €.
  • Aplikácia sankcií: Inšpektori ju udeľujú firmám, ktoré nezavedú rodovo neutrálne kritériá do 31. júla 2026, odmietnu zamestnancovi sprístupniť mzdové kritériá, alebo budú v pracovných zmluvách naďalej uplatňovať nelegálne doložky o mlčanlivosti o plate.

• Nároky zamestnancov a doplatenie mzdy (Spätná kompenzácia) - Ak zamestnanec (napríklad geodetka, ktorá zistí, že má nižšiu základnú zložku alebo projektové odmeny ako jej kolega na rovnakej pozícii bez objektívneho dôvodu) uspeje na súde, firma čelí obrovským priamym nákladom:
  • Doplatenie rozdielu mzdy: Firma je povinná spätne doplatiť celý rozdiel v odmeňovaní vrátane nevyplatených prémií a bonusov.
  • Úroky z omeškania: Ku doručenej sume sa pripočítajú zákonné úroky.
  • Náhrada nemajetkovej ujmy: Súd môže priznať zamestnancovi finančné odškodnenie za morálnu ujmu a poškodenie práv.
  • Doplatenie odvodov: Zamestnávateľ musí dodatočne doplatiť odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne z doplatenej sumy miezd.

• Reputačné riziko a nepriame sankcie
  • Verejné konanie: Informácie o firmách, ktoré porušili princíp mzdovej transparentnosti a rovnakého odmeňovania, môžu byť zverejnené, čo pre firmu znamená stratu kreditu na trhu práce.
  • Problémy pri verejných zákazkách: Vážne porušenia legislatívy môžu viesť k obmedzeniu alebo úplnému vylúčeniu firmy z účasti vo verejných obstarávaniach na geodetické a kartografické práce pre štát.

Bližšie informácie o legislatívnom rámci, detailné usmernenia, vzory smerníc a legislatívne výklady nájdete na oficiálnom metodickom portáli Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR tu - https://www.employment.gov.sk/sk/ministerstvo/rovnost/odmenovanie/

Vláda SR v júni 2026 opätovne otvárila tému znižovania administratívnej záťaže v oblasti BOZP, pričom sa pripravuje zrušenie povinnosti schvaľovania niektorých prevádzkových poriadkov hygienou.

---

Čo je prevádzkový poriadok a ako to funguje v súčasnosti?

Ide o dokument vypracovaný zamestnávateľom, prípadne externým technikom. Obsahuje konkrétne pravidlá podľa typu pracoviska. Napríklad zásady upratovania, dezinfekcie či ochrany zamestnancov v hlučnom prostredí. Schvaľuje ho regionálny úrad verejného zdravotníctva. Ak úrad zistí nedostatky, môže vyzvať zamestnávateľa na doplnenie alebo úpravu ešte pred schválením tohto dokumentu.

Cieľom navrhovaných zmien je zjednodušenie podnikania, no odborníci upozorňujú na nutnosť vyváženia menšej byrokracie so zachovaním reálnej bezpečnosti zamestnancov. Pre firmy to znamená nižšie náklady a rýchlejšie procesy, no zároveň plnú právnu zodpovednosť za bezpečnosť, čo od zamestnávateľov vyžaduje vyššiu pozornosť pri prevencii rizík.

V zmysle navrhovaného opatrenia, vybrané prevádzky nebudú mať zákonnú povinnosť predkladať na schválenie orgánom verejného zdravotníctva prevádzkový poriadok (odhad MH SR je, že cca 908 prevádzok ročne bude oslobodených od povinnosti podávať návrh na schválenie prevádzkových poriadkov). S podaním návrhu na schválenie prevádzkového poriadku sú spojené náklady, ktorých priemerná výška podľa kalkulačky nákladov regulácie je 19 eur na podnikateľa.

Návrh na zrušenie schvaľovania niektorých prevádzkových poriadkov sa na Slovensku objavil už v roku 2019. Hoci ho vtedajšia vláda odobrila, parlament návrh napokon neschválil. Tento bod sa však objavuje znova, a to v rámci balíka 38 prorastových opatrení, ktoré koordinuje ministerstvo hospodárstva. Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov (AZZZ SR)  Rastislav Machunka potvrdil, že vypustenie jeho schvaľovania je skutočne v hre, ale zatiaľ nie je známa konkrétna podoba. Vyjadril, že AZZZ SR podporuje opatrenia, ktoré znižujú administratívnu záťaž zamestnávateľov, zároveň však zdôraznil, že akékoľvek zmeny musia zachovať vysoký štandard bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

5.6.2026 bol Prezident AZZZ SR Rastislav Machunka hosťom v Rádiu Expres, kde sa v rozhovore s moderátorom Braňom Závodským venoval najmä hodnoteniu vládneho prorastového balíka, situácii domácich podnikateľov a stavu slovenskej ekonomiky. Kritizoval vládny „prorastový balík“ za absenciu reálnych opatrení na podporu domácej produkcie a zavedenie transakčnej dane, ktorá zhoršuje konkurencieschopnosť firiem. Napriek lojalite domácich podnikateľov k Slovensku hrozí podľa neho z dôvodu rastúcich nákladov a nepredvídateľnej legislatívy prepúšťanie a zatváranie prevádzok.

---

Hlavnými témami diskusie boli:

• Nedostatočný prorastový balík: Vláda síce predstavila balík opatrení, no podľa zamestnávateľov v ňom zásadné prorastové opatrenia chýbajú. Zo znižovania daní a odvodov pre firmy či pracujúcich napokon zišlo, hoci premiér o tom predtým uvažoval.
• Transakčná daň: Firmy kritizovali skutočnosť, že nedošlo k očakávanému zrušeniu transakčnej dane, čo pre ne predstavuje výraznú záťaž.
• Potreby a stav slovenských firiem: Rastislav Machunka zdôraznil, že domáci podnikatelia potrebujú od štátu jasný signál. Vyhlásil: „My, domáci podnikatelia, nechceme odísť, chceme tu žiť.“
• Prepad v ratingoch: Diskutovalo sa o tom, prečo sa slovenské hospodárstvo v ekonomických hodnoteniach prepadlo na úrovne spred dvadsiatich rokov.

Celý záznam rozhovoru nájdete tu:  https://www.expres.sk/.../machunka-od-vlady-ocakavame.../