Nové pravidlá rovnakého odmeňovania vstúpili do praxe
Od 31. júla 2026 sú zamestnávatelia povinní mať zavedené štruktúry odmeňovania podľa zákona o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Nová legislatíva posilňuje práva zamestnancov, zvyšuje transparentnosť pri odmeňovaní a zavádza mechanizmy na odstraňovanie neodôvodnených rozdielov v odmenách.
Nový zákon o rovnakom odmeňovaní prináša zamestnancom právo otvorenne hovoriť o platoch a získať údaje o mzdách na podobných pozíciách, čo má zaručiť rodovú rovnosť. Zamestnávatelia sú povinní uvádzať plat v inzerátoch, zrušiť doložky o mlčanlivosti o mzde a nastaviť objektívne platové štruktúry. Bližšie informácie o zmenách nájdete v oficiálnej sprievodnej dokumentácii k zákonu.
Dodržiavanie zákona o rovnakom odmeňovaní kontroluje predovšetkým Národný inšpektorát práce spolu s príslušnými krajskými inšpektorátmi práce, pričom dôležitú rolu zohrávajú aj samotní zamestnanci, odbory a súdy. Pri zistení porušenia pravidiel hrozia firmám prísne finančné aj reputačné sankcie až do výšky 100 000 eur.
Bližšie informácie o zákone o rovnakom odmeňovaní a vzniknutých zmenách nájdete v nasledovných dokumentoch :
Minimálna mzda 2027 mieri k tisícke: Čo čaká firmy a zamestnancov po krachu rokovaní?
Minimálna mzda v roku 2027 stúpne na 972 eur, čo predstavuje medziročný nárast o 57 eur v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Tento nárast priamo ovplyvní mzdové náklady firiem, výšku povinných príplatkov za prácu v neštandardnom čase aj peňaženky nízkopríjmových zamestnancov na celom Slovensku.
Kedy a ako sa zmení minimálna mzda?
Zvýšenie minimálnej mzdy nadobudne účinnosť 1. januára 2027. Výsledná suma sa odvíja od legislatívneho automatu, ktorý Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR určilo ako 60 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR spred dvoch rokov (teda za rok 2025, kedy dosiahla 1 620 eur).
Mesačná minimálna mzda: 972 € (nárast z 915 €).
Hodinová minimálna mzda: 5,586 € (pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase)
Ako prebiehali rokovania a prečo rozhodol automat?
Oficiálne rokovania sociálnych partnerov z júla 2026 sa skončili bez vzájomnej dohody. Keďže zástupcovia zamestnávateľov a odborári nenašli spoločnú reč, proces sa presúva na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady SR (tripartity), ktorá zasadne do 31. augusta. Ak sa kompromis nenájde ani tam, zmena sa definitívne uskutoční na základe zákonného automatu so sumou 972 eur. K ďalšiemu navýšeniu potom dôjde opäť k 1. januáru nasledujúceho roka.
Odborári argumentovali, že nárast minimálnej mzdy je nevyhnutný na pokrytie stúpajúcich životných nákladov a zachovanie kúpyschopnosti ľudí. Vyšší príjem navyše motivuje pracovníkov zostať na Slovensku a spravodlivo odzrkadľuje rast ich produktivity.
Zamestnávatelia však upozornili na riziká, že skokové zvýšenie miezd a príplatkov bez väzby na reálny výkon firiem ohrozuje ich konkurencieschopnosť. Podniky v slabších regiónoch budú nútené premietnuť tieto náklady do cien služieb alebo pristúpiť k prepúšťaniu.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) v júli 2026 potvrdila, že rokovania o minimálnej mzde na rok 2027 zatiaľ dohodu nepriniesli. Podľa ich oficiálneho stanoviska minimálna mzda v posledných rokoch rastie rýchlejšie ako produktivita práce. To podľa AZZZ SR neúmerne zvyšuje celkové náklady firiem a vytvára obrovský tlak na konkurencieschopnosť slovenských podnikov na trhu.
Vplyv na stupne náročnosti práce (Minimálne mzdové nároky)
Zamestnávatelia musia prispôsobiť hrubé mzdy zamestnancov podľa priradeného stupňa náročnosti práce. Výpočet pre rok 2027 využíva model plošného navyšovania o sumu rastu minimálnej mzdy (+57 €):
Vplyv na stupne náročnosti práce (Minimálne mzdové nároky)
Zamestnávatelia musia prispôsobiť hrubé mzdy zamestnancov podľa priradeného stupňa náročnosti práce. Výpočet pre rok 2027 využíva model plošného navyšovania o sumu rastu minimálnej mzdy (+57 €):
Stupeň náročnosti
Charakteristika práce
Minimálny mzdový nárok (2027)
1. stupeň
Pomocné, manipulačné alebo prípravné práce
972 €
2. stupeň
Rutinné odborné práce, administratíva
1 088 €
3. stupeň
Samostatné odborné alebo menej zložité tvorivé práce
1 204 €
4. stupeň
Zvýšená zodpovednosť, manažment, komplexné odborné práce
1 320 €
5. stupeň
Špecializované koncepčné a manažérske činnosti
1 436 €
6. stupeň
Mimoriadne náročné tvorivé, strategické a riadiace úlohy
1 552 €
Príplatky za prácu v neštandardnom čase
Rast minimálnej mzdy automaticky posúva nahor aj sadzby zákonných príplatkov:
Príplatok za prácu v sobotu:50 % z minimálnej hodinovej mzdy.
Príplatok za prácu v nedeľu:100 % z minimálnej hodinovej mzdy.
Príplatok za nočnú prácu: 40 % z minimálnej hodinovej mzdy pri nerizikovom povolaní.
Diéty, stravné a príspevky zamestnávateľa: Pozor na odlišný mechanizmus!
Na rozdiel od príplatkov, diéty a finančný príspevok na stravovanie nie sú naviazané na minimálnu mzdu. Od 1. januára 2027 sa preto automaticky nemenia. Ich výška závisí výhradne od indexu cien jedál v reštauračnom stravovaní a mení sa v priebehu roka, ak tento index vzrastie o viac ako 5 %.
Pokiaľ Ministerstvo práce (MPSVR SR) nevydá nové Opatrenie na základe inflácie, zostávajú v platnosti doterajšie hodnoty stanovené z predchádzajúceho obdobia:
Tuzemské pracovné cesty (diéty):
Časové pásmo 5 až 12 hodín: 9,30 €
Časové pásmo 12 až 18 hodín: 13,80 €
Časové pásmo nad 18 hodín: 20,60 €
Stravovanie zamestnancov (Finančný príspevok a gastrolístky):
Minimálna hodnota gastrolístka: Musí tvoriť aspoň 75 % zo stravného pre pásmo 5 – 12 hodín, čo predstavuje 6,98 €.
Maximálny daňový príspevok zamestnávateľa: Dosahuje 55 % zo sumy stravného pre prvé časové pásmo, teda 5,12 € na jednu pracovnú zmenu.
Umelá inteligencia nie je hrozbou pre pracovné miesta, ale nástrojom na zvyšovanie produktivity – vypočujte si reportáž s Rastislavom Machunkom
Prezident AZZZ SR Rastislav Machunka v reportáži v Rádiu Regina zdôraznil, že umelá inteligencia bude automatizovať rutinné činnosti, čo umožní ľuďom sústrediť sa na úlohy s vyššou pridanou hodnotou. Dôraz sa presunie na kreativitu a kritické myslenie, pričom schopnosť pracovať s AI sa stáva štandardnou požiadavkou.
Celú reportáž s Rastislavom Machunkom o tom, že schopnosť pracovať s umelou inteligenciou sa postupne stáva bežnou súčasťou požiadaviek zamestnávateľov naprieč viacerými odvetviami, nielen v IT, si môžte vypočuť tu:
Jediné zážitkové múzeum máp na Slovensku - Slovenské múzeum máp víta s aktuálnou výstavou Staré mapy stolíc a žúp
Slovenské múzeum máp v Kynceľovej pri Banskej Bystrici predstavuje unikátne interaktívne zážitkové centrum zamerané na kartografiu a geografiu. Návštevníci môžu prostredníctvom moderných technológií, ako je pieskový model s rozšírenou realitou či letecký simulátor, spoznávať tvorbu máp a históriu kartografie.
Múzeum bolo slávnostné otvorené v roku 2018 a je určené všetkým nadšencom máp, kartografie, geografie. Od toho času sa múzeum venuje každému návštevníkovi pomocou stálej, ale aj tematických výstav, ktoré sa obmieňajú v pravidelnom intervale.
Aktuálne Slovenské múzeum máp disponuje výstavou Staré mapy stolíc a žúp z územia Slovenska. Výstava návštevníkom približuje vývoj územnosprávneho členenia Slovenska prostredníctvom historickej kartografie. Výstava ponúka jedinečný pohľad na mapy, ktoré vznikali v priebehu 18. až začiatku 20. storočia a odrážajú politické, správne aj kultúrne zmeny územia Slovenska. Predstavené exponáty zahŕňajú originálne mapy i kvalitné reprodukcie stolíc a žúp, ktoré boli základnými správnymi jednotkami v období Uhorského kráľovstva. Návštevníci môžu sledovať, ako sa menili hranice, názvy a grafické spracovanie máp, ako aj to, akým spôsobom kartografi zachytávali krajinu, sídla, riečnu sieť či komunikačné trasy. Osobitnú pozornosť výstava venuje dielam významných slovenských a uhorských kartografov, akými boli Ján Lipský, Samuel Mikovíni, Ignác Háček, Manó Kogutowicz, Demeter Görög, Pál Gönczy či Ján Matej Korabinský, ktorých tvorba výrazne ovplyvnila poznanie a zobrazovanie územia dnešného Slovenska.
Múzeum predstavuje svojim návštevníkom nielen bohatú minulosť a výnimočnú súčasnosť kartografie na slovenskom území, ale aj tradičné i moderné postupy a technológie, ktorými sa mapy vytvárajú.
Jedinečnosť múzea spočíva nielen v obsahu jeho expozície, ale aj v jej forme. Bolo založené na princípoch svetového trendu obohacovania zážitkov pre návštevníkov cez interaktivitu, výdobytky špičkových technológií a moderné princípy vzdelávania.
Je prvým miestom na Slovensku, kde sa môžete stretnúť s tzv. Pieskovým modelom krajiny s rozšírenou realitou, ktorý je zážitkovou vzdelávacou pomôckou, využívajúcou najmodernejšiedigitálne technológie. Slovensko bolo jediným štátom Vyšehradskej štvorky a jedným z posledných v Európe, ktorý nemal na svojom území túto modernú vyučovaciu technológiu.
Slovenské múzeum máp v Kynceľovej prináša pre všetkých milovníkov letectva a lietania aj možnosť zalietať si na leteckom simulátore. Výhodné zakúpenie poukážky na letecký simulátor ponúkne návštevníkom ponúkne jedinečný pohľad na krajinu z vtáčej perspektívy.
Slovenské múzeum máp je napriek svojim neveľkým fyzickým rozmerom inštitúciou nadregionálneho významu, popularizačno-vzdelávacou aj kultúrno-technickou atrakciou, ojedinelou nielen v slovenskom meradle, ale aj v celej oblasti strednej Európy.
Viac informácií, ako aj množstvo zaujímavých článkov z oblasti geografie a kartografie nájdete na stránke Slovenského múzea máp - https://www.muzeummap.sk
Prelom v odmeňovaní: Čo všetko musí vaša firma vedieť o novom zákone o rovnakom odmeňovaní?
Od 7. júna 2026 vstúpil do platnosti nový zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien. Zamestnávateľom prináša prísne pravidlá týkajúce sa mzdovej transparentnosti, povinné nediskriminačné systémy odmeňovania a sprístupnenie platových kritérií uchádzačom.
Transparentnosť pri nábore a zákaz otázok na predošlú mzdu - Po novom musia zamestnávatelia informovať uchádzačov o nástupnom plate alebo platovom rozpätí ešte pred pohovorom. Tieto informácie môžu byť uvedené priamo v pracovnom inzeráte alebo poskytnuté iným vhodným spôsobom.
Zákaz predošlých platov - Zamestnávatelia nesmú od uchádzačov vyžadovať informácie o ich mzdách v predchádzajúcich zamestnaniach.
Zavedenie objektívnych štruktúr odmeňovania - Všetky firmy bez ohľadu na počet zamestnancov musia mať do 31. júla 2026 vypracovanú štruktúru odmeňovania postavenú na rodovo neutrálnych a objektívnych kritériách. Kritérium určovania odmeny nesmie byť založené na pohlaví. Pri hodnotení práce sa zohľadňuje:
Odbornosť a namáhavosť
Zodpovednosť a zložitosť práce
Pracovné podmienky
Mäkké zručnosti (napr. sociálne a komunikačné schopnosti)
Zverejnenie kritérií pre zamestnancov - Zamestnávatelia sú povinní všetkým zamestnancom sprístupniť kritériá, na základe ktorých sa určuje ich odmena a úroveň odmeňovania. Taktiež musia informovať o podmienkach pre zvyšovanie mzdy (táto konkrétna povinnosť o zvyšovaní miezd sa nevzťahuje na firmy s menej ako 50 zamestnancami). Všetky tieto informácie musia byť ľahko dostupné napríklad na firemnom intranete alebo na informačnej tabuli.
Rodovo neutrálna inzercia - Pri uverejňovaní ponúk práce musia zamestnávatelia používať výlučne rodovo neutrálne názvy pracovných pozícií.
Monitorovanie mzdových rozdielov a reportovanie - Organizácie sú povinné monitorovať a porovnávať mzdové rozdiely medzi mužmi a ženami. V prípade, že priemerný rozdiel v odmeňovaní medzi mužmi a ženami v určitej kategórii presiahne 5 % a nie je možné ho odôvodniť objektívnymi, rodovo neutrálnymi faktormi, zamestnávateľ je povinný takýto stav napraviť. Mikrofirmy (firmy s menej ako 100 zamestnancami) sú nateraz oslobodené od povinnosti vypracovávať a posielať oficiálne mzdové reporty štátu. (Musia však stále dodržiavať pravidlá férového odmeňovania a transparentnosti pri nábore popísané v bode 1).
Obrátené dôkazné bremeno - Ak zamestnanec podá sťažnosť na rodovú diskrimináciu v odmeňovaní, dôkazné bremeno leží na zamestnávateľovi. To znamená, že firma bude musieť preukázať, že k porušeniu zásady rovnakého odmeňovania nedošlo. Za nedodržanie týchto zákonných povinností hrozia zamestnávateľom nemalé finančné sankcie.
Aké postihy hrozia firmám do 100 zamestnancov za porušenie pracovnoprávnych predpisov v oblasti rovnakého odmeňovania a mzdovej transparentnosti?
Pokuty od Inšpektorátu práce:
Všeobecná pokuta za porušenie zákona: Od 4 000 € až do 100 000 €.
Aplikácia sankcií: Inšpektori ju udeľujú firmám, ktoré nezavedú rodovo neutrálne kritériá do 31. júla 2026, odmietnu zamestnancovi sprístupniť mzdové kritériá, alebo budú v pracovných zmluvách naďalej uplatňovať nelegálne doložky o mlčanlivosti o plate.
Nároky zamestnancov a doplatenie mzdy (Spätná kompenzácia) - Ak zamestnanec (napríklad geodetka, ktorá zistí, že má nižšiu základnú zložku alebo projektové odmeny ako jej kolega na rovnakej pozícii bez objektívneho dôvodu) uspeje na súde, firma čelí obrovským priamym nákladom:
Doplatenie rozdielu mzdy: Firma je povinná spätne doplatiť celý rozdiel v odmeňovaní vrátane nevyplatených prémií a bonusov.
Úroky z omeškania: Ku doručenej sume sa pripočítajú zákonné úroky.
Náhrada nemajetkovej ujmy: Súd môže priznať zamestnancovi finančné odškodnenie za morálnu ujmu a poškodenie práv.
Doplatenie odvodov: Zamestnávateľ musí dodatočne doplatiť odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne z doplatenej sumy miezd.
Reputačné riziko a nepriame sankcie
Verejné konanie: Informácie o firmách, ktoré porušili princíp mzdovej transparentnosti a rovnakého odmeňovania, môžu byť zverejnené, čo pre firmu znamená stratu kreditu na trhu práce.
Problémy pri verejných zákazkách: Vážne porušenia legislatívy môžu viesť k obmedzeniu alebo úplnému vylúčeniu firmy z účasti vo verejných obstarávaniach na geodetické a kartografické práce pre štát.
Menej byrokracie, rovnaká bezpečnosť? Vláda v oblasti BOZP chystá veľké upratovanie
Vláda SR v júni 2026 opätovne otvárila tému znižovania administratívnej záťaže v oblasti BOZP, pričom sa pripravuje zrušenie povinnosti schvaľovania niektorých prevádzkových poriadkov hygienou.
Čo je prevádzkový poriadok a ako to funguje v súčasnosti?
Ide o dokument vypracovaný zamestnávateľom, prípadne externým technikom. Obsahuje konkrétne pravidlá podľa typu pracoviska. Napríklad zásady upratovania, dezinfekcie či ochrany zamestnancov v hlučnom prostredí. Schvaľuje ho regionálny úrad verejného zdravotníctva. Ak úrad zistí nedostatky, môže vyzvať zamestnávateľa na doplnenie alebo úpravu ešte pred schválením tohto dokumentu.
Cieľom navrhovaných zmien je zjednodušenie podnikania, no odborníci upozorňujú na nutnosť vyváženia menšej byrokracie so zachovaním reálnej bezpečnosti zamestnancov. Pre firmy to znamená nižšie náklady a rýchlejšie procesy, no zároveň plnú právnu zodpovednosť za bezpečnosť, čo od zamestnávateľov vyžaduje vyššiu pozornosť pri prevencii rizík.
V zmysle navrhovaného opatrenia, vybrané prevádzky nebudú mať zákonnú povinnosť predkladať na schválenie orgánom verejného zdravotníctva prevádzkový poriadok (odhad MH SR je, že cca 908 prevádzok ročne bude oslobodených od povinnosti podávať návrh na schválenie prevádzkových poriadkov). S podaním návrhu na schválenie prevádzkového poriadku sú spojené náklady, ktorých priemerná výška podľa kalkulačky nákladov regulácie je 19 eur na podnikateľa.
Návrh na zrušenie schvaľovania niektorých prevádzkových poriadkov sa na Slovensku objavil už v roku 2019. Hoci ho vtedajšia vláda odobrila, parlament návrh napokon neschválil. Tento bod sa však objavuje znova, a to v rámci balíka 38 prorastových opatrení, ktoré koordinuje ministerstvo hospodárstva. Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov (AZZZ SR) Rastislav Machunka potvrdil, že vypustenie jeho schvaľovania je skutočne v hre, ale zatiaľ nie je známa konkrétna podoba. Vyjadril, že AZZZ SR podporuje opatrenia, ktoré znižujú administratívnu záťaž zamestnávateľov, zároveň však zdôraznil, že akékoľvek zmeny musia zachovať vysoký štandard bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Prezident AZZZ SR Rastislav Machunka v rozhovore pre Rádio Expres varuje pred kritickým stavom ekonomiky
5.6.2026 bol Prezident AZZZ SR Rastislav Machunka hosťom v Rádiu Expres, kde sa v rozhovore s moderátorom Braňom Závodským venoval najmä hodnoteniu vládneho prorastového balíka, situácii domácich podnikateľov a stavu slovenskej ekonomiky. Kritizoval vládny „prorastový balík“ za absenciu reálnych opatrení na podporu domácej produkcie a zavedenie transakčnej dane, ktorá zhoršuje konkurencieschopnosť firiem. Napriek lojalite domácich podnikateľov k Slovensku hrozí podľa neho z dôvodu rastúcich nákladov a nepredvídateľnej legislatívy prepúšťanie a zatváranie prevádzok.
Hlavnými témami diskusie boli:
Nedostatočný prorastový balík: Vláda síce predstavila balík opatrení, no podľa zamestnávateľov v ňom zásadné prorastové opatrenia chýbajú. Zo znižovania daní a odvodov pre firmy či pracujúcich napokon zišlo, hoci premiér o tom predtým uvažoval.
Transakčná daň: Firmy kritizovali skutočnosť, že nedošlo k očakávanému zrušeniu transakčnej dane, čo pre ne predstavuje výraznú záťaž.
Potreby a stav slovenských firiem: Rastislav Machunka zdôraznil, že domáci podnikatelia potrebujú od štátu jasný signál. Vyhlásil: „My, domáci podnikatelia, nechceme odísť, chceme tu žiť.“
Prepad v ratingoch: Diskutovalo sa o tom, prečo sa slovenské hospodárstvo v ekonomických hodnoteniach prepadlo na úrovne spred dvadsiatich rokov.
Tripartita rokovala o prorastových opatreniach: Vládny balík mieri do parlamentu
Mimoriadne zasadnutie Hospodárskej a sociálnej rady SR (tripartity) dňa 2. júna 2026 prinieslo schválenie prvého balíka zákona o prorastových opatreniach, ktorý má za cieľ naštartovať ekonomiku a znížiť byrokraciu. Zákon o prorastových opatreniach prináša úľavy v podobe zníženia energetických nákladov, administratívnych úľav, možnosť zakladania s.r.o. od 16 rokov a optimalizáciu odvodov pre SZČO. Pre firmy a zamestnávateľov to znamená zníženie prevádzkových nákladov a vyššiu konkurencieschopnosť, pričom zamestnancom prináša stabilizáciu pracovných miest. Viacerí sociálni partneri, medzi nimi aj AZZZ SR, vyjadrili k celému materiálu zásadné výhrady.
Prezident AZZZ SR Rastislav Machunka v nasledovnom videu hodnotí aktuálny vývoj prorastových opatrení a ich dosah na podnikateľské prostredie:
Nový zákon o prorastových opatreniach z dielne Ministerstva hospodárstva SR prináša prvý balík 38 konkrétnych zmien, ktoré sú rozdelené do štyroch hlavných oblastí:
1. Energetika a lacnejší priemysel
Zníženie spotrebnej dane z elektriny: Hlavný krok na zmiernenie vysokých nákladov pre priemyselné podniky.
Dlhodobé kontrakty: Podpora uzatvárania výhodnejších, dlhodobých zmlúv na nákup energií.
Úpravy poplatkov: Zmeny v tarife za prevádzkovanie systému (TPS) a systéme prenosu (TSS) pre stabilnejšie ceny
2. Podnikateľské prostredie a menej byrokracie
Menej papierovania: Zrušenie povinnosti vešať fyzické papierové oznamy formátu A4 o systéme eKasa na prevádzkach.
Koniec prevádzkových poriadkov: Ruší sa povinnosť zamestnávateľov povinne vypracovávať prevádzkový poriadok na ochranu zdravia pri práci.
Podnikanie od 16 rokov: Možnosť založiť si živnosť alebo obchodnú spoločnosť (s.r.o.) už pred dosiahnutím plnoletosti.
Zjednodušenie pre SZČO: Menej formalít a jednoduchšie vykazovanie pre živnostníkov.
3. Trh práce a zamestnávanie
Jednoduchšie lekárske prehliadky: Ruší sa povinnosť absolvovať vstupné zdravotné prehliadky pre uchádzačov o prácu (v menej rizikových kategóriách).
Menej štatistík: Odbúranie vybraných byrokratických povinností voči Štatistickému úradu a v oblasti odpadového hospodárstva.
4. Dane, odvody a investície
Rýchlejšie investovanie: Zrýchlenie administratívnych procesov pri schvaľovaní a realizácii veľkých investičných projektov na Slovensku.
Finančná neutralita: Opatrenia v tomto prvom balíku sú nastavené tak, aby bezprostredne nezaťažili štátny rozpočet. Zásadnejšie zmeny s dopadom na verejné financie prídu na rad až v druhej vlne na jeseň.
Po tom, ako zákon o prorastových opatreniach prešiel rokovaním tripartity, vstupuje do ďalších fáz štandardného legislatívneho procesu na Slovensku. Celý postup bude prebiehať v nasledujúcich krokoch:
1. Schválenie na rokovaní vlády SR - Ministerstvo hospodárstva SR predloží upravený návrh zákona (aj s pripomienkami z tripartity) na oficiálne zasadnutie kabinetu. Vláda SR musí návrh formálne schváliť a posunúť ho do parlamentu ako vládny návrh zákona. Podľa vyjadrení ministerstva sa tak stane v najbližších dňoch, keďže cieľom je presadiť ho ešte pred letom.
2. Tri čítania v Národnej rade SR - v parlamente čaká zákon kompletný schvaľovací cyklus.
3. Podpis prezidenta SR a vyhlásenie v Zbierke zákonov - po podpise sa zákon zverejní v Zbierke zákonov SR, čím sa stane oficiálnou súčasťou legislatívy a nadobudne účinnosť (pravdepodobne v priebehu letných alebo skorých jesenných mesiacov).
4. Príprava druhej, finančnej vlny - paralelne s týmto procesom bude ministerstvo pracovať na druhom balíku opatrení. Tento druhý balík už bude mať priamy vplyv na štátny rozpočet. Do legislatívneho kolobehu vstúpi na jeseň v súvislosti s vyjednávaním o štátnom rozpočte na rok 2027.
Záznam z tlačovej konferencie po rokovaní tripartity nájdete tu:
Prezident AZZZ SR Rastislav Machunka v relácii Doslova v HNtelevízii ostro skritizoval súčasnú konsolidáciu a daňové zaťaženie.
Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislav Machunka v diskusii HNtelevízie varoval, že Slovensko prichádza o kvalifikovanú pracovnú silu. Kombinácia progresívneho zdanenia a transakčnej dane vážne poškodzuje podnikateľské prostredie a motivuje ľudí aj firmy odchádzať za lepšími podmienkami do Česka.
Slovensko dnes podľa Machunku nebojuje len s externými ekonomickými tlakmi, ale najmä s vlastnými, systémovými problémami. Prehĺbenie daňového zaťaženia má priamy dopad na čisté mzdy zamestnancov a konkurencieschopnosť slovenských firiem.
Kľúčové body z rozhovoru:
Slovensko vs. Česko – daňový rozdiel v hodnote platu: Problém podľa prezidenta AZZZ SR netkvie v zamestnávateľoch, ale na strane štátu. Pri rovnakých superhrubých nákladoch práce dokáže zamestnanec v Českej republike zarobiť o jeden celý „trinásty plat“ viac. Môže za to najmä 15 % daň z príjmu fyzických osôb a nižšie odvody na zdravotné poistenie v ČR.
Dosahy transakčnej a progresívnej dane: Tieto opatrenia patria podľa zamestnávateľov k najhorším zásahom do ekonomiky. Zhoršujú podnikateľské prostredie, zvyšujú administratívnu záťaž a priamo vyháňajú kvalifikovaných ľudí za hranice.
Absencia reforiem: Slovenskej ekonomike okrem vysokého daňového zaťaženia dlhodobo chýbajú systémové reformy, ktoré by reálne podporili produktivitu práce a prilákali nové investície.
Celý záznam rozhovoru s Rastislavom Machunkom nájdete v archíve HNonline tu:
Otvorenosť k novým nástrojom, vrátane AI, môže zmeniť dlhoročnú prax na silnú konkurenčnú výhodu – prečítajte si rozhovor s viceprezidentkou AZZZ SR Zuzanou Rumiz
Portal www.pravda.sk zverejnil zaujímavý rozhovor s viceprezidentkou AZZZ SR Zuzanou Rumiz aj o týchto aktuálnych témach a problémoch na pracovnom trhu:
1. Generácia 50+ ako nevyhnutnosť pre firmy
Kvôli demografickej kríze (pokles aktívnej populácie o 10 % do desiatich rokov) sú starší zamestnanci pre firmy kľúčoví pre udržanie know-how a stability.
Slovensko má v porovnaní so susedmi (napr. Maďarskom) nižšiu zamestnanosť dôchodcov, pričom na trhu chýba vyše 110-tisíc pracovníkov.
2. Spojenie skúseností a nových technológií
Vek nad 50 rokov je výhodou, ak sa odborná prax prepojí s modernými nástrojmi.
Umelá inteligencia (AI) nie je hrozbou, ale pomocníkom, ktorý starším ľuďom pomáha preklenúť technické bariéry a zjednodušuje prácu.
3. Potreba legislatívnych zmien
Pre vyššie zapojenie seniorov je nutné nastaviť motivačnú legislatívu (napr. umožniť prácu aj ľuďom v predčasnom dôchodku či zaviesť úľavy na odvodoch).
Budúcnosťou sú kratšie úväzky, ktoré vyhovujú vitálnym seniorom aj potrebám firiem.
4. Medzigeneračná spolupráca (X vs. Z)
Mixované tímy (skúsená generácia X a flexibilná generácia Z) vykazujú vysokú produktivitu.
Kým starší prinášajú stabilitu a disciplínu, mladší prinášajú slobodu myslenia a nové hodnoty.
5. Transformácia priemyslu a vzdelávanie
V automobilovom priemysle nezaniknú miesta, ale zmení sa ich náplň – namiesto jednoduchej montáže bude stúpať dopyt po mechatronikoch a nastavovačoch.
Vzdelávanie musí byť celoživotný proces; titul z vysokej školy dáva základ, ale dôležitá je ochota učiť sa nové zručnosti počas celej kariéry.
6. Odkaz pre zamestnancov
Strach zo zmeny kvôli veku je neopodstatnený. Trh je otvorený a ak človek prejaví ochotu učiť sa, má vysokú šancu nájsť si lepšie uplatnenie.
